Informácia, jednotky informácie, hardware, software

Informácie nie sú objavom posledných desaťročí. Sprevádzajú človeka od pradávna, sú jeho pamäťou, záznamom toho, čo ľudstvo objavilo a vytvorilo. Majú veľa rôznych podôb, napr. jaskynné maľby, záznamy o záplavách na rieke Níl, rukopisy rímskych filozofov, ľudové piesne, modlitby, mapy, čiarové kódy, ľubovoľné návody, ...

Človek od nepamäti informácie zbiera, uchováva, spracúva a šíri. Robí to preto, lebo ich potrebuje pre svoj každodenný život. Informácie sa stávajú surovinou a tovarom.

Informácia

Informáciou v širšom význame rozumieme akúkoľvek vedomosť, správu, príkaz, číslo, znak atď. Býva najčastejšie v textovej, zvukovej alebo obrazovej forme.

Myšlienky alebo fakty sa stávajú informáciami až vtedy, keď sa vyjadria mimo našej mysle s cieľom odovzdať ich ďalším ľudom, ďalej ich šíriť. Informácie zbierame preto, aby sme mohli komunikovať, čiže šíriť ich tak, aby ich niekto prijal, porozumel im a použil ich. Komunikovať znamená dorozumieť sa, odovzdať a prijať – vzájomne si vymieňať informácie, preniesť a šíriť, sprístupniť a spájať sa.

Myšlienky, vedomosti, správy upravené do takej podoby, aby ich bolo možné ukladať a pracovávať sa označujú pojmom údaj. Nie každý údaj je informáciou. Údaj sa stáva informáciou vtedy, keď prinesie prijímateľovi novú vedomosť o nejakom fakte, jave alebo udalosti.

Informácia má nehmotný charakter. Nositeľom informácie je signál (elektrický, svetelný, zvukový ...).

V 30. - 40. rokoch 20. storočia došlo k prudkému rozvoju komunikácie medzi ľuďmi na veľké vzdialenosti. Vzrástlo množstvo informácií, ktoré môže človek získať v akejkoľvek forme (noviny, časopisy, knihy, rádio, televízia, Internet ...). Hovoríme o tzv. informačnej explózii. Vznikla nová vedná disciplína - informatika.

Predmetom informatiky je efektívny:

• zber (zhromažďovanie)  informácií
• spracovávanie informácií
• ukladanie informácií
• vyhľadávanie informácií

Efektívne spracovanie veľkého množstva informácií nie je mysliteľné bez pomoci prostriedkov, ktoré dokážu spracovávať obrovské množstvá informácií nepredstaviteľne rýchlo. Preto sa súčasne s rozvojom informatiky začal aj rozvoj prostriedkov, ktoré umožňujú realizáciu jej výsledkov.

Výpočtová technika

sú všetky technické prostriedky umožňujúce prijatie, spracovanie, uchovanie a výstup informácií rôzneho typu

Hlavným prostriedkom spracovávania informácií sa dnes stal počítač. 

Jednotky informácie

Na svete je nekonečné množstvo informácií. Na meranie množstva informácií bola zvolená jednotka informácie - jeden BIT (b). Je to najmenšie množstvo informácie. Je to množstvo informácie obsiahnuté v odpovedi na otázku, ktorá umožňuje len odpoveď

áno - nie

pravda - nepravda

logická 1 - logická 0

1 bit má dva možné stavy, preto sa dá ľahko ukladať a spracovávať prostredníctvom dvojkovej sústavy. Vyhovuje to aj z technických príčin. napríklad ukladanie informácií na magnetické médiá - zmagnetizované = logická 1, nezmagnetizované = logická 0.

Môžeme vytvoriť rôzne skupiny bitov (jednotiek a núl) a im prisúdiť nejaký dohodnutý význam - vytvoríme tak KÓD. Pomocou zvoleného kódu môžeme previesť do dvojkovej sústavy akýkoľvek znak.

Napríklad:

Osvedčilo sa používanie 8 bitov. Zaviedla sa preto aj väčšia jednotka informácií 1 BYTE (B) - slabika.

1 byte = 8 bitov (1 B = 8 b)

Vznikla tak skupina 256 možnosť kódovania čísel a znakov. Z množstva kódov sa dnes pre ukladanie a prenos používa ASCII (American Standard Code for Information Interchange - Americký normalizovaný kód pre výmenu informácií). Pôvodne vznikol ako kód pre medzinárodný prenos údajov diaľnopisom.

V praxi sa používajú násobky bytu:

1 kB (kilobyte) =  1024 B

1 MB (megabyte) =  1048576 B

1 GB (gigabyte) = 1073741824 B

Hardvér

Hardvér (angl. hardware alebo HW) je súhrnný názov pre technické vybavenie počítača a počítačových komponentov.

Medzi hardvér patria všetky počítače a ich súčasti, periférie (zobrazovacie jednotky, zariadenia na vstup a výstup údajov) a tiež aj zariadenia, ktoré je možné pripojiť k počítaču.

V úvodzovkách „všetko, čo sa dá chytiť“, čiže všetko hmotné čo patrí k počítaču.

Softvér

Softvér (angl. software alebo SW) je označenie pre programové vybavenie počítača alebo súhrn všetkých programov, ktoré sa dajú použiť na výpočtovom zariadení. Má nemateriálnu povahu, hovoríme o vývoji softvéru. Rozlišujeme systémový softvér a aplikačný softvér.

Medzi softvér zaraďujeme tak operačné systémy a ovládače zariadení, ako aj všetky druhy aplikačných programov, napríklad textové editory a iné kancelárske aplikácie, grafické aplikácie, aplikácie na prehrávanie multimédií, hry a všetky ostatné programy.

Počítačový softvér vyrábajú programátori, grafici atď v rôznych spoločnostiach, alebo tiež v komunite používateľov. Tu pramení aj hlavné rozdelenie softvéru na softvér bezplatný a platený. Bezplatný softvér je voľne šírený a môže byť jednoducho upraviteľný. Platený softvér môžete používať iba vtedy, ak zaplatíte za licenciu softvéru, a nebudete túto licenciu porušovať. Platený softvér teda nemožno vlastniť, je len možné používať ho po zaplatení a splnení podmienok.

Softvér sa dá získať na Internete, lokálnej sieti, na pamäťových médiách (CD, DVD...), alebo už predinštalovaný na novom počítači.